Úvod
Kam na Považí
O regióne
História
Kam na lyže
Kontakt
Pridať podujatie
Mapa
Obce
Ubytovanie
Výlet
Športoviská
Podujatia
Kontakt
Partneri

Späť

Domaniža

LAT: 49.04534145
LNG: 18.55173119
517, 018 16 Domaniža, Slovensko

Počiatky obce siahajú do mladšej doby bronzovej. Dokazujú to stopy osídlenia v tunajšej lokalite. Nie sú však v intraviláne terajšej obce, ale smerom na západ v oblasti Lazy a Brezne, Na priliehajúcej hore Jelchová sa spomína drevený hrad. K tejto lokalite sa dá i dnes dostať cestou popod Stráň s vyústením na začiatku kotliny medzi lokalitami Mažiar a Súkenická. Tam sa totiž nachádzajú vykopávky črepov, grafitových nádob na tavenie kovu, rúd a pod.

odrobnejší prieskum by nám v tomto smere mnohé objasnil. Dnes je úplne isté, že prvé osídlenie bolo v tejto časti a bolo to skôr, než bol postavený domanižský hrad na Skalke. V podhradí neskôr vyrástla i obec Domanyz. Bolo to však skôr, ako tu stál kostol. Názov tohoto prapôvodného osídlenia nevieme.Podľa nálezov sa však datuje až do IX. storočia, teda do doby Veľkomoravskej ríše, ale je možné, že i skoršie. História obce, ktorá je nám známa najmä od stredoveku, je úzko spätá s postavením hradu na Skalke a postavením kostola. Presné začiatky osídľovania môžeme bezpečne určiť do 11.-12. storočia, kedy tu už bolo slovanské sídlo, ktoré sa v prvej písomnej zmienke z roku 1268 nazýva Domanysa. V tejto dobe už tu bol i kostol, fara a kňaz menom Godislav. V správe sa doslova píše: Godislav, sacerdos de Domanysa. t.j. Godislav, farár z Domaniže. Takto nám to podáva prvá známa cirkevná vizitácia. Keď sa zamyslíme nad touto kratučkou vetou, musíme uznať nasledovné: a/ Že v tejto dobe pravdepodobne jestvovalo slovanské sídlisko, čo jasne dosvedčuje i slovanské meno farára - Godislav. b/ V správe sa spomína iba kostol. Kto ho dal postaviť? Chudobný ľud? Ťažko. Ale istotne majiteľ domanižského hradu a miestny zemepán. c/ To všetko ale znamená, že už v roku 1268 tu už stál i hrad, že sídlisko už malo pevnú organizáciu, že spomínaný rok 1268 nebol začiatkom, ale pokračovateľom života, ktorý sa organizoval dávno predtým.

Ďalšiu správu máme z rokov 1332 - 1337, tiež z cirkevnej vizitácie, ktorú vo farnosti vykonal Raymundus de Bonofato. Tento zaznačil do zápisu i meno vtedajšieho farára, ktorý sa menoval Mikuláš. Píše : Nikolaus de Domanis plebanus Loci, t.j. Mikuláš z Domaniže, miestny farár. A v správe z roku 1339 sa spomína Domaniža ako Possesio Domanisa, t.j. Usadlosť Domaniža. Iná správa o kostole v Domaniži je z roku 1376. Obec vtedy patrila pod správu Bystrického panstva a podiel na richtárskych právach v obci mali domanižské rodiny Sádeckých, Briestenských, Tarasových a Snopkových. V 14. storočí prešla obec na zákupné právo. Pre obec je 16. storočie bohaté na udalosti. Panovník Ferdinand I. (1556 -1564) daroval Domanižu 2. novembra 1559 svojmu tajomníkovi a radcovi, pätikostolskému biskupovi Jurajovi Draškovičovi, jeho bratom a ich Erb Domaniže potomkom. Súčasne udelil obci právo na dva výročné jarmoky do roka a týždenné trhy na spôsob iných miest a mestečiek. Okrem toho udelil obci právo používať pri pečatení zelený vosk a ako erb určil jednoduchý štít, v ktorom sa z tečúcej vody vynára polovičný grif. Je to svojím spôsobom výnimočná záležitosť, lebo takéto práva sa udeľovali iba mestečkám. Domaniža sa v spomínanej listine cituje len ako obec (possessio). Veď ešte v roku 1598 tu stálo iba 50 domov.

Cenným zdrojom informácií pre opisy uložené v okresnom archíve boli rôzne rodinné archívy uložené mimo nášho územia. Sú v mnohom zaujímavé. Tak v kronike rodín "Szadeczky Kardos Sandos" sa uvádza rok 1376 "advocatia ville nagy", obec Veľká Domaniža. Predpokladáme, že pomenovanie "Veľká" znamenalo odlíšenie od inej usadlosti rovnakého mena od Domaniže druhej, nachádzajúcej sa pravdepodobne mimo hlavnej časti obce. Táto sa snáď nachádzala v Brezných, kde sa aj v novších dobách našli zreteľné stopy po osídlení. Podľa ústneho podania bola práve tam pôvodná Domaniža, podľa niektorých zvaná Domanižka. Túto domnienku by potvrdzoval aj záznam z roku 1498, kde sa uvádza názov "Kyss Domanisa" -Malá Domaniža. Kardošova Vieska je uvádzaná ako "alio vero nomine Wazka" -majer Váska.3 Domanižská Lehota " Domanis- Lehota" je spomínaná ako "Knezwo Lhota" - Kňazova Lehota, Podobne ako iné obce bola príslušenstvom panstva Bystrického hradu.

img1
xIMG_5300

Tip na výlet